Úvod
Tunisko sa vyvíja ako samostatný štát od roku 1956.V júli 1957 boloprehlásené republikou.Patrí do skupiny zemí Maghrebu,ktoré je historickým označením zemí západnej časti arabského sveta (Maroka,Alžírska,Tuniska,niekedy aj Tripolska,tj.súčastou dnešnej Líbye).Tunisko je polnohospodársky-priemyslovým štátom ,v jehož ekonomike hraje prvoradú rolu produkcia olivového oleja ,tažba ropy a tažba surových fosfátov.V poradí dalšie miesto zaujíma pestovanie vinnej révy a produkcie vína ,ktorá je spolu s olivoníkmy tradičnou polnohospodárskou plodinou.
V poslednom desatročí a zprvu v súčasných plánoch rozvoja národného hospodárstva,venuje Tunisko velkú pozornost rozvoju priemyslu.Je budovaný moderný priemysel chemický,enrgetický,priemysel výstavby stavebných hmot,textilný priemysel a rada dalších zpracovatelských odvetví.Rozvoj prebieha za účasti jak štátneho ,tak súkromného kapitálu sa značnou účastou kapitálu zo zahraničia pri využívaní staníc ,verejných aj súkromných požičiek a kapitálových investíc,pre ktoré sú vytvárané velmi priaznivé podmienky.V objemu hrubého domáceho produktu na jedného obyvatela patrí Tunisko medzi najprednejšie zeme v Afrike.So Slovenskou republikou je rozvíjaná tradičná obchodná ,hospodárska,kultúrna a vedeckotechnická spolupráca.
Hanibal
Život Hannibala, kartáginca a skvelého vojenského génia, bol poznamenaný jeho nenávisťou vočí Rímu, ktorý spolu s Kartágom tvorili dve hlavné mocnosti v okolí Stredozemného mora. Bolo jasné, že víťaz môže byť len jeden. Hannibal veril, že práve on bude definitívny pokoriteľ Ríma a robil skutočne všetko preto, aby sa tento sen stal skutočnosťou. Už ako mladý sa zúčastňoval vojenských výbojov a prejavovali sa u neho všetky vojenské zručnosti, ktoré sú pri boji potrebné. Tak sa raz stalo, že kým otec Hannibala bol mimo Tuniska, na kráľovskom dvore vznikla vzbura žoldnierov, ktorý za svoje služby nedostali zaplatené. Tunisko muselo platiť Rímu veľké peniaze a tak mu nezostalo dosť na vyrovnanie si svojich záväzkov. Hannibal bol vtedy ešte len chlapec a musel len prihliadať na jednanie týchto vojakov, ktoré akyste nebolo etické. Keď jeden z predstaviteľov kráľovského dvora, známy ako Gisko šiel vyplatiť vojakov aspoň nejakou tou sumou peňazí, vojaci ho vysmiali a jeden z nich sekol Giska do brucha. Potom ho strčili do drevenej klietky. O drevo mu pribili ruky a na dosku medzi nohami mu pribili kolená. To všetko urobil muž, ktorého volali Zakaras. Ďalší žoldniér, Spendius, vylúpil Giskovi oči. obrovskou silou tlačil jeho palce do očných gúľ tak dlho, pokiaľ nepraskli. Potom prehryzol nervy oboch Giskových očí. Uši mi odrezal líbyjčan tmavej pleti, známy pod menom Mathos. Táto tragická udalosť sa stala potom ako ešte pred tým iného člena dvora ukrižovali, rozpárali brucho a jeho vnútornosti viseli len tak na kríži. Nebyť čoskorého návratu Hamilkara, otca Hannibala, ktovie akoby vzbura dopadla...
Fotoalbum
