V 12. stor. pred n. l. sa na území dnešného Tuniska usadili Féničania, v 6. a 5. stor. pred n. l. silný mestský štát Kartágo dominoval v oblasti západného Stredomoria. Výsledkom troch púnskych vojen medzi Kartágom a Rímom bolo úplné zničenie Kartága v r. 146 pred n. l. Okrem krátkeho obdobia pod nadvládou Vandalov (r.439 – 533 n. l.) bolo územie súčasťou Rímskej ríše, neskôr byzantskej až do dobytia Arabmi (648 až 669), od 7. stor. islamizácia. Od r. 1570 až do 19. storočia krajina pripojená k Osmanskej ríši. Francúzsko okupovalo krajinu od r. 1881. Postupne rástlo hnutie národného odporu voči kolonizátorom, čo vyústilo v r. 1956 do uznania suverenity a nezávislosti Tuniska zo strany Francúzska. Konštitučné zhromaždenie 25. 7. 1957 zvrhlo monarchiu a vyhlásilo republiku na čele s prezidentom Habibom Bourguibom. Počas jeho vlády Tunisko udržiavalo prozápadnú politiku a odmietlo v r. 1967 prerušiť styky s USA počas arabsko-izraelskej vojny. V r. 1987 počas nekrvavého prevratu odstránil stárnuceho H. Bourguibu autokratický generál Zín al-Ábidín Ben Alí, ktorý je odvtedy pri moci.
